Marcel Čižmár
Bio :
Narodil som sa v Československu, presnejšie 10 februára 1973 v Michalovciach.
Po ukončení základnej školy som nastúpil na Strednú Priemyselnú Školu a vyštudoval odbor Strojár technológ. Vysoká škola skončila neúspešne a po dvoch semestroch som to zabalil. Krátku dobu som bol nezamestnaný a následne ma zobrali pracovať k vodárom a dodnes pracujem vo Východoslovenskej Vodárenskej Spoločnosti a.s., Košice. Medzitým som ešte v roku 1993/1994 zvládol základnú vojenskú službu v Michalovciach, odkrútil som si to na štábe VÚ ako pisár. V roku 1995 som sa dostal do stavu ženatý, v ktorom som dodnes a mám dvoch potomkov, podarilo sa dcéru a syna.
Kreslenie bolo vždy a asi aj bude iba hobby, ktoré ma drží od detstva. Prvý obrázok som mal uverejnený v roku 2000 a odvtedy som v humoristických časopisoch uverejňovaný skoro pravidelne. Kreslím keď mám čas a náladu po práci.
Niekedy to ide samo, niekedy to nejde a hotovo, môžem sedieť za stolom a prehrabávať sa v škiciach a nič, nejde to, nenakreslím ani slniečko.
Dokonca som mal aj jednu „veľkú“ výstavu kresleného humoru v Michalovciach, bolo to v roku 2003 spoločne s výstavou obrazov môjho otca. Zatiaľ to bola moja jediná „ veľká “ výstava, kde môj humor mohli vidieť, no aj dotknúť sa ho mohli ľudia ak chceli ale o ďalšej výstave som zatiaľ neuvažoval. Síce taká malá povinná výstava „z tvorby našich rodákov “ bola v roku 2018. Vtedy bolo k videniu zopár mojich vtipov a pri príležitosti 600 rokov obce Jovsa som dostal aj ocenenie od obce.
Zúčastňujem sa súťaží kresleného humoru, ak to zvládnem hlavne časovo a nezradí ma múza, medzi moje najväčšie úspechy patria dve víťazstvá a jedno 2 miesto.
Z vtipov si ťažkú hlavu vôbec nerobím, hranice nemám, humor je pre mňa bez hraníc a niekedy vznikne fakt až príliš sprostý ( tvrdý ) vtip, ale je na ľuďoch ako to zoberú a život ide ďalej, čo sa páči jednému nemusí sa páčiť tomu druhému.
Politiku nekreslím.
Kto ma pozná vie, že som veľkým fanúšikom skupiny KISS.
Mám rád prírodu, niekedy som doma dokonca choval pstruhy – zopár rokov, ale po presťahovaní sa už na to nemám podmienky. Doma mám teraz veľkého psa, plachého pouličného kocúra to je exteriérový chov a v dome malý yorkshirsky teriér a veľká chlpatá mačka.
Po ukončení základnej školy som nastúpil na Strednú Priemyselnú Školu a vyštudoval odbor Strojár technológ. Vysoká škola skončila neúspešne a po dvoch semestroch som to zabalil. Krátku dobu som bol nezamestnaný a následne ma zobrali pracovať k vodárom a dodnes pracujem vo Východoslovenskej Vodárenskej Spoločnosti a.s., Košice. Medzitým som ešte v roku 1993/1994 zvládol základnú vojenskú službu v Michalovciach, odkrútil som si to na štábe VÚ ako pisár. V roku 1995 som sa dostal do stavu ženatý, v ktorom som dodnes a mám dvoch potomkov, podarilo sa dcéru a syna.
Kreslenie bolo vždy a asi aj bude iba hobby, ktoré ma drží od detstva. Prvý obrázok som mal uverejnený v roku 2000 a odvtedy som v humoristických časopisoch uverejňovaný skoro pravidelne. Kreslím keď mám čas a náladu po práci.
Niekedy to ide samo, niekedy to nejde a hotovo, môžem sedieť za stolom a prehrabávať sa v škiciach a nič, nejde to, nenakreslím ani slniečko.
Dokonca som mal aj jednu „veľkú“ výstavu kresleného humoru v Michalovciach, bolo to v roku 2003 spoločne s výstavou obrazov môjho otca. Zatiaľ to bola moja jediná „ veľká “ výstava, kde môj humor mohli vidieť, no aj dotknúť sa ho mohli ľudia ak chceli ale o ďalšej výstave som zatiaľ neuvažoval. Síce taká malá povinná výstava „z tvorby našich rodákov “ bola v roku 2018. Vtedy bolo k videniu zopár mojich vtipov a pri príležitosti 600 rokov obce Jovsa som dostal aj ocenenie od obce.
Zúčastňujem sa súťaží kresleného humoru, ak to zvládnem hlavne časovo a nezradí ma múza, medzi moje najväčšie úspechy patria dve víťazstvá a jedno 2 miesto.
Z vtipov si ťažkú hlavu vôbec nerobím, hranice nemám, humor je pre mňa bez hraníc a niekedy vznikne fakt až príliš sprostý ( tvrdý ) vtip, ale je na ľuďoch ako to zoberú a život ide ďalej, čo sa páči jednému nemusí sa páčiť tomu druhému.
Politiku nekreslím.
Kto ma pozná vie, že som veľkým fanúšikom skupiny KISS.
Mám rád prírodu, niekedy som doma dokonca choval pstruhy – zopár rokov, ale po presťahovaní sa už na to nemám podmienky. Doma mám teraz veľkého psa, plachého pouličného kocúra to je exteriérový chov a v dome malý yorkshirsky teriér a veľká chlpatá mačka.
